Skip to content

Předseda Nejvyššího soudu Slovenska Ján Šikuta: Naše justice má systémový problém

By Irena Válová

Ve slovenské justici chybí značná část soudců, na Nejvyšším soudu je to dokonce čtvrtina. Není to následek trestního stíhání, ale odchodů do důchodu, složitého systému kariérního růstu, zanedbaného doplňování soudů a způsobu jak a kým jsou soudci vybíráni. Přesto nově slovenští soudci čelí návrhu na snížení věku odchodu do důchodu i návrhu, aby mohli být bráni do vazby bez souhlasu Ústavního soudu. Mohlo by tak dojít k zasahování do nezávislosti soudce i z jiného důvodu, než z důvodu selhání soudce, říká v rozhovoru pro Českou justici nový předseda Nejvyššího soudu Slovenské republiky Ján Šikuta.

Jána Šikutu zvolila předsedou Nejvyššího soudu Slovenské republiky Soudcovská rada, jmenován do funkce byl prezidentkou Slovenské republiky Zuzanou Čaputovou 20. května 2020. Během svého vystoupení před Soudcovskou radou Slovenska Ján Šikuta označil situaci ve slovenské justici za katastrofální, jak už dříve Česká justice informovala.

Pane předsedo, ve slovenském i v českém tisku jsou opakovaně publikovány články o katastrofálním stavu slovenské justice, která je údajně nefunkční a zkorumpovaná. Takových výroků je tolik, že každý rozumný člověk je k nim obezřetný. Začíná to vypadat jako politická kampaň proti justici. Mám za to, že ani slovenská justice není bez kontroly, že ani slovenští soudci nemohou být v naprosté většině zkorumpovaní zločinci, jak to z tisku vypadá. Jak byste vy hodnotil situaci i stav justice na Slovensku?
Je pravdou, že stav justície na Slovensku sa nenachádza vo veľmi dobrom svetle, najmä keď na začiatku tohto roka prebehla policajná akcia Búrka, na základe ktorej bolo vznesené obvinenie voči dvanástim sudcom zo všetkých stupňov slovenských súdov, z ktorých niektorí skončili po súhlase danom Ústavným súdom SR vo väzbe. Tomu zodpovedá aj pohľad verejnosti na súdnictvo – v nezávislosť súdov podľa porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície verí menej ako 20 percent obyvateľov. S tým samozrejme súvisí aj celková stabilita spoločnosti – nespokojní mladí ľudia odchádzajú, investori si rozmyslia či ohrozia svoje investície možným korupčným nátlakom….
Rozhodne však nemôžem súhlasiť s paušálnym hodnotením, že by väčšina sudcov bola skorumpovaná alebo boli zločincami. Naopak, väčšina sudcov je čestných a spoľahlivých, svoju prácu si vykonáva podľa svojho vedomia, svedomia a možností, v súlade so svojimi morálnymi zásadami. Sú však, žiaľ, v tieni tých, ktorí kvôli podozreniam z nekalej činnosti zapĺňajú stránky médií.
Preto je potrebné, aby sa situácia v súdnictve stabilizovala, aby sa obnovila dôvera v súdnictvo. Najvýznamnejším krokom je obnova sudcovského stavu. Faktom však je, že v justícii chýba značná časť sudcov, na Najvyššom súde je to až štvrtina. Tento poddimenzovaný stav však nie je spôsobený tým, že by voči časti sudcov vznesené obvinenia a boli trestne stíhaní. Napríklad na Najvyššom súde, sú sudcovia najskúsenejší, s najväčšou praxou, a teda pochopiteľne i najstarší došlo k situácii, že mnohí sudcovia dovŕšili dôchodkový vek a odišli do dôchodku.
V minulosti sa totiž veľmi nedbalo na to, aby sa pravidelne dopĺňal potrebný počet sudcov zo súdov nižších stupňov. Tento stav má za následok, že konania pred súdmi môžu trvať dlhšie a nemožno vylúčiť, že to môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na kvalitu súdneho rozhodnutia.
Samozrejme, z mojej pozície sa snažím, aby sa stav sudcov doplnil na potrebný tak, aby aj Najvyšší súd bol schopný veci vybavovať plynule a v primeranom čase.

Že je ve slovenské justici nějaký problém, je na druhou stranu asi zjevné. Kde vidíte největší systémový problém justice na Slovensku?
Áno, máte pravdu. V slovenskej justícii podľa môjho názoru existuje systémový problém. Začína sa už samotným výberom osôb, ktoré sa stanú sudcami. Tu je potrebné dať zvýšený dôraz nielen na odbornú stránku kandidátov na sudcov, ale aspoň rovnaký dôraz by som dal na ich osobné a morálne kvality. Je zrejmé, že je morálne hodnoty sú najobtiažnejšie zistiteľné a preukázateľné, no o to sú dôležitejšie.
Ďalším problémom je veľmi komplikovaný kariérny rast sudcov. Postup z nižšieho na vyšší súd, ktorý končí najvyšším súdom je zložitý. Kandidát musí prechádzať výberovým konaním, čo je v poriadku, ale úlohu zohrávajú ďalšie faktory. Aj pri výberových konaniach je potrebné, rovnako ako pri prijímaní nových sudcov, aby komisie, ktoré o kariérnom postupe sudcu rozhodujú, boli zložené z odborníkov, a to z odborníkov, ktorí svoju odbornosť dosahujú ako profesnými, tak i osobnostnými hodnotami.
K výsostne odborným kritériám sa však pridávajú ďalšie faktory. Je to napríklad otázka zložitého financovania sudcu. Dnes pri stážach platí sudcu vysielajúci súd, nie ten, pre ktorý počas stáže robí. Je jasné, že to nie je spravodlivý systém a rozhodne nenapomáha spoločenskému záujmu – vyškoliť odborne zdatných sudcov. Pre nás, teda Najvyšší súd je to o to zložitejšie, že hovoríme o dvoch rozpočtoch – krajské a okresné súdy podliehajú pod ministerstvo spravodlivosti, zatiaľ čo Najvyšší súd má vlastný rozpočet.
Netreba pripomínať, že pridelenie rozpočtových prostriedkov z ministerstva financií nezávisí len od potrieb jednotlivých súdov, ale celkového stavu financií v krajine, a tak vláda nevyčlení dostatok financií pre potreby súdnictva.
Je tiež pravdou, že súdy nižších stupňov nesúhlasia, aby od nich odchádzali sudcovia na súdy vyšších stupňov, keďže sami sú personálne podhodnotení a prácu by museli rozdeliť ostatným sudcom.

Slovenská ministryně spravedlnosti rozhodla o majetkových prověrkách soudců a o prověrkách spolehlivosti soudců. Už samotné slovo prověrka vyvolává u těch, kteří žili v komunistické diktatuře, která byla prověrkami posedlá, negativní konotace. Mohl byste přiblížit, v čem takové prověrky spočívají, jak probíhají, kdo se jim musí podrobit? Prověrky má spustit soudní rada jako nejvyšší soudcovský orgán. Bude zde nějaká možnost kontroly nebo přezkumu nebo budou soudci v rukou nějaké komise? Podle jakých kritérií bude hodnocena spolehlivost soudce, pokud je to známo?
Pokiaľ ide o majetkové previerky a previerky spoľahlivosti sudcov, tieto otázky sú v súčasnom období predmetom legislatívnych úprav – a to ako novely Ústavy SR, tak aj zákona o Súdnej rade. Momentálne sú v štádiu medzirezortného pripomienkovania, prijaté by mali byť ešte v tomto roku.
Podľa návrhov by majetkové previerky mali byť v rukách Súdnej rady, ktorej sudcovia aj v súčasnom legislatívnom stave každoročne podávajú majetkové priznanie. Tie pravdepodobne budú podkladom k vyhodnoteniu majetkových pomerov jednotlivých sudcov – či majetok deklarujú správne, či nadobúdajú majetok v primeranom rozsahu k jeho príjmom, respektíve jeho mzde, keďže sudcovia, ako je známe, nemôžu vykonávať inú činnosť ako sudcovskú.
Akým spôsobom sa budú previerky realizovať, a ako zabrániť rôznym machináciám ako písať majetok na blízke osoby a podobne, je predmetom pripomienkového konania. Podľa návrhu právneho predpisu sa pri Súdnej rade vytvorí majetková komisia, ktorá v prípade zistenia majetkových nezrovnalostí bude postupovať podľa jeho budúceho znenia, ktoré vzíde z pripomienkového konania.
Rovnako zatiaľ nie je známe, aké kritériá budú používané pri hodnotení spoľahlivosti sudcu.

Soudcovská rada je samosprávný orgán slovenských soudců, který v České republice neexistuje, část soudců po ní volá. Přesto ani slovenská soudcovská rada nezabránila tomu, aby se justice dostala do nehezké situace, možná i proto, že sama soudcovská rada se na Slovensku ocitla ve složitém postavení. Má soudcovská rada dost nástrojů a síly, aby se postavila za soudce, aby se nenechala využít politicky a aby například odmítla politickou objednávku na prověřování soudců? A má tento orgán na druhé straně dost síly na to, aby napomohl ke změně pověsti justice z pověsti kabinetní, mafiánské a zkorumpované, založené na přítelíčkování na justici nestrannou, nezávislou a vysoce profesionální?
Táto otázka je skôr na Sudcovskú radu a jej predsedu. Pravdou ale je, že jednou z úloha povinností Sudcovskej rady je dohliadať na to, aby sa do sudcovského stavu dostávali sudcovia, ktorí spĺňajú kritériá spoľahlivosti výkonu sudcovského povolania a tí, ktorí už v nej sú, tieto zásady naďalej dodržiavali. Napriek tomu sa v minulosti stávalo, a dôkazom je prípad Búrka, že došlo k odhaleniu a podozreniam voči niektorým sudcom, ktoré samozrejme budú zrejmé až po ukončení týchto trestných konaní, a to napriek postaveniu a úlohe Sudcovskej rady.
Či tento orgán bude mať dostatok sily do budúcnosti, je naozaj otázkou budúcnosti. Musíme veriť že áno – došlo k zmenám na obsadení určitých pozícií – predsedu a členov, ktorí zastupujú parlament a vládu, a po ukončení legislatívneho procesu aj dnes ešte nie celkom známych kompetencií. Prax ukáže, ako sa dokáže týchto kompetencií a povinností zhostiť.

Na setkání se soudci Nejvyššího soudu 9. června 2020 jste uvedl, že je důležité, aby se soudci seznámili s navrhovanou novelou slovenské Ústavy, aby mohli materiál připomínkovat. V čem spočívá zásadní změna slovenské Ústavy? Chtěl byste před některou změnou varovat nebo naopak zdůraznit změnu, která je žádoucí?
Pracovný návrh legislatívnych zmien Novely ústavy, no aj zákona o Súdnej rade sme doručili všetkým sudcom a očakávame ich pripomienky, ktoré sa spracujú a predložia v rámci pripomienkového konania ešte tento mesiac ministerstvu spravodlivosti.
Pokiaľ ide o justíciu, je navrhovaných niekoľko zmien. Tým najzávažnejším je návrh, aby sudca mohol byť vystavený trestnému stíhaniu a vzatý do väzby bez súhlasu Ústavného súdu, teda ako každý občan. Tento návrh vyvoláva medzi sudcami nevôľu a obavy z možného zasahovania do ich nezávislosti aj z iných dôvodov, ako samotného osobného zlyhania sudcu.
Ďalšou zmenou je vytvorenie Správneho súdu. Taká inštitúcia na Slovensku zatiaľ neexistuje, správne súdnictvo je vykonávané na pôde Najvyššieho súdu. Pre Najvyšší súd to znamená, že z neho odíde časť agendy a pravdepodobne aj sudcov a bude sa musieť vysporiadať s novou situáciu, najmä v prípade, ak niektorí sudcovia či asistenti nebudú mať záujem prejsť na nový súd. Ale to je tiež otázka, ktorá bude zrejmejšia, až keď budú známe podrobnosti, ktoré vzídu z pripomienkového konania.
Novela obsahuje aj fixovanie veku, čo znamená, že po jeho dovŕšení bude musieť sudca odísť. Návrh je 65 rokov, s čím zásadne nesúhlasíme a to hneď z dvoch zásadných dôvodov. Takýto krok by na jednej strane ešte viac ohrozil podhodnotený stav na Najvyššom súde. Na druhej strane je ešte dôležitejší fakt, že profesia sudcu je špecifická, a vo veku 65 rokov sa nachádza v pozícii, keď by mal zúročiť skúsenosti a odovzdávať ich mladším kolegom, nie prerušiť činnosť. V okolitých krajinách na najvyšších a ústavných súdoch a aj na európskych súdoch je vekový strop 70 rokov, tak nevidíme dôvod, prečo by to nemohlo byť aj u nás.

Jak hodnotíte první týdny v nové funkci? Jak vás přijali soudci?
Pokiaľ ide o moje hodnotenie, na Najvyššom súde nie som novým sudcom. Približne pred piatimi rokmi som sa vrátil z môjho pôsobenia na Eúrópskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, takže všetkých sudcov samozrejme poznám a oni poznajú mňa. Ja som nepostrehol v doterajšej činnosti v tejto funkcii nejaký zásadný nesúhlas s mojou osobou v pôsobení v tejto funkcii napriek tomu, že je tu neľahké obdobie, je tu podstav, je potrebné doplniť stav sudcov, vytvára sa správny súd, kam budú kandidovať viacerí sudcovia správneho kolégia, čo znamená ďalší odliv sudcov, je tu otázka sídla súdu, lebo súd nemá svoju budovu, sídli v budove ministerstva spravodlivosti, ktoré sa síce odsťahovalo, no budova je stále v jeho správe…
Jednoducho súhrn rôznych faktorov a okolností, ktoré úlohu predsedovi súdu neuľahčujú. K tomu všetkému je potrebné dodať, že stále nebol zvolený podpredseda súdu, teda túto funkciu vykonávam sám bez toho, aby som mal oporu a podporu podpredsedu.
Je potrebné ale povedať, že hneď po nástupe do funkcie som nadviazal kontakty jednak navonok, s najbližšími partnermi ako ministerka spravodlivosti, predseda Súdnej rady, predseda Ústavného súdu a ďalšími. Zároveň som nadviazal prácu dovnútra súdu, kde som sa stretol s predsedami všetkých kolégií Najvyššieho súdu, so zástupcami asistentov sudcov, odborov a s ostatnými zamestnancami.
Snažím sa tak ako navonok, tak aj dovnútra pôsobiť tak, aby Najvyšší súd mohol pokračovať riadne v plnení si úloh, najmä v rozhodovacej činnosti, ale aj v pôsobení k iným orgánom štátnej správy, ústavným orgánom ako parlament SR, vláda SR, ostatným ministerstvám a justičným organizáciám.

Irena Válová

Zdroj: Česká justice